Metodický list č. 3

 Činnosť ČIAROVÝCH ROZHODCOV

Verzia pre tlač:
Činnosť čiarových rozhodcov (*.doc)
Činnosť čiarových rozhodcov (*.pdf)
 
  1. ÚVOD

Pravidlá hry riadia činnosť čiarových rozhodcov, ich umiestnenie (27.1) ako aj ich zodpovednosť (27.2). Pravidlo 28.2 ďalej určuje ich signalizáciu zástavkami tak, ako je znázornené na obrázku 12.

 

  1. UMIESTNENIE NA HRACEJ PLOCHE

Pred stretnutím

 

Čiaroví rozhodcovia musia byť pri stolíku zapisovateľa najmenej 45 minút pred začiatkom stretnutia.

Po oficiálnom hracom protokole a pred začiatkom stretnutia sa postaví každý čiarový rozhodca k jednému zo štyroch rohov ihriska (L1-L2-L3-L4).

 

Počas stretnutia

 

Čiaroví rozhodcovia stoja 1 až 3 metre od jednotlivých rohov ihriska, na myslenom predĺžení čiary, za ktorú sú zodpovední:

-                     L1 je po pravej ruke 1. rozhodcu (R1) a kontroluje postrannú čiaru;

-                     L2 je po ľavej ruke 2. rozhodcu (R2) a kontroluje zadnú čiaru a podávajúcich hráčov;

-                     L3 je po pravej ruke 2. rozhodcu a kontroluje postrannú čiaru;

-                     L4 je po ľavej ruke 1. rozhodcu a kontroluje zadnú čiaru a podávajúcich hráčov.

 

Umiestnenie rozhodcov ostáva rovnaké počas celého stretnutia.

 

Na konci stretnutia

 

Čiaroví rozhodcovia nejdú smerom k 1. a 2. rozhodcovi, ale presunú sa priamo ku stolíku zapisovateľa, kde počkajú na ich poďakovanie.

 

 

  1. ZODPOVEDNOSŤ čiarových rozhodcov

Čiaroví rozhodcovia spolupracujú s 1. rozhodcom, ktorému podávajú informácie týkajúce sa chýb, ktoré sú v rozsahu ich právomoci (pravidlo 27.2)

 

1. rozhodca môže použiť informácie poskytnuté čiarovými rozhodcami pri rozhodovaní o chybe.

 

Oficiálna signalizácia musí byť spoľahlivá a jasná; čiaroví rozhodcovia musia dbať na to, aby ich znamenia 1. rozhodca videl. 1. rozhodca môže v prípade pochybnosti vyzvať čiarového rozhodcu, aby oficiálne znamenie zopakoval.

 

Ak 1. rozhodca nesúhlasí s rozhodnutím čiarového rozhodcu a rozhodne sa inak, čiarový rozhodca nesmie ďalej trvať na svojom verdikte, ale pokojne sa vráti do svojej pôvodnej pozície bez vyjadrovania nesúhlasu.

 

Ak čiaroví rozhodcovia použijú protichodné znamenia, 1. rozhodca je zodpovedný za rozhodnutie.

 

Čiaroví rozhodcovia majú rovnaké zástavky s rozmermi 40 x 40 cm. Zástavky majú farbu kontrastnú ku farbe ihriska. Oficiálne dohovorené znamenia zástavkami sú nasledovné:

a)      LOPTA V IHRISKU (dohovorené znamenie 1)

 

Ak sa lopta dotkne ihriska vrátane čiar vymedzujúcich ihrisko.

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý kontroluje čiaru najbližšie k miestu, kde sa lopta dotkne zeme. Ak lopta dopadne presne do rohu medzi postrannou a zadnou čiarou, znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý je najbližšie k príslušnému rohu ihriska.

 

b)      LOPTA mimo ihriska (dohovorené znamenie 2)

 

Ak sa lopta dotkne podlahy úplne mimo ihriska, ale v blízkosti čiar vymedzujúcich ihrisko, alebo ak sa dotkne anténky (výnimka: pozri d).

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý kontroluje čiaru najbližšie k miestu, kde sa lopta dotkne podlahy.

 

c)      TEČOVANÁ LOPTA (dohovorené znamenie 3)

 

Ak sa lopta dotkne blokujúceho hráča resp. hráčov alebo hráča prijímajúceho či brániaceho družstva a následne sa dotkne podlahy mimo čiar vymedzujúcich ihrisko na tej istej strane.

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý kontroluje čiaru najbližšie k miestu, kde sa lopta dotkne podlahy.

 

Ak sa lopty dotkne blokujúci hráč a táto sa následne dotkne podlahy mimo ihriska na strane blokujúceho družstva, znamenie musia použiť všetci čiaroví rozhodcovia, ktorí dotyk videli.

 

d)      LOPTA vo vonkajšom PRIESTORe preletu (dohovorené znamenie 4)

 

1) Ak lopta preletí zvislú rovinu siete mimo priestoru preletu do súperovho ihriska alebo sa dotkne anténky, povrazov, stĺpu alebo siete mimo postrannej pásky.

2) Ak lopta preletí zvislou rovinou siete do súperovej voľnej zóny úplne alebo čiastočne vonkajším priestorom preletu a dotkne sa podlahy, alebo je zahraná späť tým istým družstvom avšak nie úplne alebo čiastočne vonkajším priestorom preletu na tej istej strane ihriska (čiarový rozhodca signalizuje chybu až po momente, v ktorom sa stala chyba, teda až po nesprávnom spätnom prelete lopty)

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý je zodpovedný za postrannú čiaru na strane, kde nastala chyba.

 

e)      PODANIE (dohovorené znamenie 4)

 

Ak sa podávajúci hráč v momente podania alebo pri odraze na podanie z výskoku dotkne ihriska vrátane zadnej čiary alebo sa dotkne podlahy mimo postranných čiar vymedzujúcich zónu podania.

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý sleduje príslušnú zadnú čiaru.

 

f)       HRÁČ MIMO IHRISKA V MOMENTE PODANIA (dohovorené znamenie 4)

 

Ak sa hráč (okrem podávajúceho hráča) nachádza v momente podania mimo svojho ihriska.

 

Toto znamenie musí použiť ten čiarový rozhodca, ktorý kontroluje príslušnú postrannú čiaru. Zároveň musí prstom ukazovať na čiaru.

 

Na tomto mieste treba upresniť, že za chybu sa považuje aj prípad, kedy sa hráč dotýka priestoru mimo ihriska za postrannými čiarami hoci len časťou nohy.

 

g)      ROZHODNUTIE NEMOŽNÉ (dohovorené znamenie 5)

 

Ak čiarový rozhodca nie je schopný rozhodnúť o chybe v rámci svojej právomoci.

 

Toto znamenie musí čiarový rozhodca použiť okamžite v tom momente, kedy si uvedomí, že situáciu v rámci jeho právomoci nedokáže správne posúdiť.

 

  1. TECHNIKA

Rovnako ako u rozhodcov, aj čiaroví rozhodcovia sú povinní sa pred zápasom pripraviť, aby dosiahli najvyššiu úroveň koncentrácie a osobnej kondície na kvalitné rozhodovanie stretnutia.

 

Počas stretnutia musia byť čiaroví rozhodcovia v postoji, ktorý im umožňuje správne posudzovanie situácií v rámci ich právomoci; v prípade potreby môže čiarový rozhodca zmeniť svoju pozíciu, resp. postoj. Ak pri podaní alebo počas rozohrávky čiarový rozhodca prekáža hráčovi alebo hráčom v pohybe, musí sa ihneď uhnúť resp. premiestniť tak, aby tým predišiel bráneniu v hre, a to aj za cenu dočasnej straty pozornosti.

 

Postoj čiarových rozhodcov

 

Volejbal charakterizujú tri druhy situácií: herné činnosti, intervaly medzi rozohrávkami a prerušenia. Počas týchto troch situácií si čiarový rozhodca musí zvoliť rozličné druhy postoja. Medzi prerušenia patria prestávky medzi dvoma setmi, oddychové časy, striedania, nepredvídané a predĺžené prerušenia hry, žiadosti kapitána v hre adresované rozhodcom, atď.

 

a)      Počas hry

 

Toto je najdôležitejšia fáza činnosti čiarových rozhodcov: kvalita rozhodnutia je závislá na koncentrácii, schopnosti upriamiť pozornosť na príslušné miesto alebo zónu, a to za použitia malých primeraných pohybov.

 

Pred zapísknutím 1. rozhodcu na povolenie podania má čiarový rozhodca stáť v „oddychovom resp. vyčkávajúcom“ postoji. Zástavka je priložená k nohe a nohy sú mierne od seba. Po zapísknutí na podanie zaujme každý z čiarových rozhodcov taký postoj, ktorý mu umožňuje dostatočnú pozornosť potrebnú pri všetkých situáciách, ktoré sa spadajú pod jeho zodpovednosť:

- Čiarový rozhodca, ktorý kontroluje zadnú čiaru podávajúceho družstva, je povinný overiť si správnosť výkonu podania, t.j. dotyk nohy podávajúceho hráča s podlahou počas výkonu podania.

 

- Ostatní čiaroví rozhodcovia posudzujú všetky ostatné situácie v rámci ich právomoci

 

Aby mohol čiarový rozhodca správne posúdiť takéto situácie, musí najskôr krátko sledovať dráhu lopty a potom predvídať jej predpokladané miesto dopadu, ktoré sa musí posúdiť (lopta v ihrisku, resp. lopta mimo ihriska, prelet mimo priestoru preletu, dotyk anténky).

 

Počas rozohrávky musí každý čiarový rozhodca zotrvať v rovnakom postoji ako pri podaní. Ak si to situácia vyžaduje, môže mierne zmeniť pozíciu, aby si tým zlepšil výhľad (najmä možný kontakt lopty s blokujúcim hráčom resp. hráčmi).

 

Tento spôsob predvídania je tiež dôležitý počas rozohrávky, pretože umožňuje správne posudzovanie situácií. Kvôli rýchlym zmenám situácií, ktoré nasledujú jedna za druhou vo veľmi krátkom čase a väčšou rýchlosťou letu lopty, musia totiž čiaroví rozhodcovia venovať pozornosť miestam alebo zónam, kde prebieha rozohrávka.

 

V záujme zlepšenia pozornosti si majú čiaroví rozhodcovia popri fyzickom a duševnom tréningu osvojiť aj nasledovnú techniku, ktorou dokážu neustále posudzovať situácie v zónach spadajúcich pod ich právomoc:

 

- Ak výmena prebieha na opačnej strane ihriska, čiaroví rozhodcovia, ktorí sledujú zadnú čiaru, majú neustále pozorovať zadnú čiaru a popritom dva alebo tri krát pozrieť očami na letiacu loptu. To umožní dočasné automatické posudzovanie vzdialenosti zadnej čiary od aktuálneho diania na ihrisku. V momente útoku sú teda oči zaostrené na zadnú čiaru už pred príchodom lopty, a tiež po overení, či došlo alebo nedošlo ku kontaktu lopty s blokujúcim hráčom resp. hráčmi. Deje sa to automaticky bez akejkoľvek potreby hľadať čiaru pred samotným zaostrením na miesto dopadu lopty.

 

Problémy so zaostrením sú pre týchto čiarových rozhodcov hlavným problémom, pretože počas prenášania svojej pozornosti z hernej situácie na zadnú čiaru musia pohybovať hlavou a očami.

 

- Pre tých čiarových rozhodcov, ktorí kontrolujú postranné čiary, je potrebná rovnaká automatická činnosť odhadu vzdialenosti. V tomto prípade je však zameranie pravej či ľavej postrannej čiary jednoduchšie, nakoľko sa to uskutočňuje pred miestom dopadu lopty, čo si nevyžaduje väčšie pohyby očí alebo hlavy.

 

Pre týchto čiarových rozhodcov je hlavným problémom posúdiť, či sa lopta dotkla blokujúceho hráča resp. hráčov alebo či lopta nepreletela vonkajším priestorom preletu, najmä pri prelete čiastočne nad mysleným predĺžení anténky.

 

b)      Intervaly medzi dvomi rozohrávkami

 

Na konci rozohrávky musí čiarový rozhodca, ktorý ukazuje oficiálne dohovorené znamenie,  toto znamenie na chvíľu podržať a pozrieť smerom k 1. rozhodcovi. Následne sa vráti do „oddychového, resp. vyčkávajúceho“ postoja a je pripravený sústrediť sa na ďalšiu rozohrávku.

 

Ostatní čiaroví rozhodcovia, ktorí neposudzujú práve ukončenú rozohrávku, zmenia svoj pozorný postoj na postoj „oddychový, resp. vyčkávajúci“; aj oni musia byť pripravení opäť sa sústrediť na novú rozohrávku.

 

c)                  Prestávky medzi setmi

 

Počas prestávok medzi setmi sa musia čiaroví rozhodcovia presunúť na zadný okraj voľnej zóny do dvojíc tak, aby neprekážali hráčom v rozcvičke. Počas oddychových časov, striedaní a žiadostí kapitána v hre zotrvávajú čiaroví rozhodcovia v „oddychovom, resp. vyčkávacom“ postoji na pôvodných miestach.

 

V prípade dočasného prerušenia stretnutia sa musia čiaroví rozhodcovia správať rovnako ako počas prestávok medzi setmi. Ak sa rozhodcovia rozhodnú ísť do svojej šatne, čiaroví rozhodcovia by sa tiež mali vrátiť do šatne.

Pôvodný dokument pripravil Benito Montesi (ITA), 2001
Upravené a odsúhlasené ERC, 2003
Preklad a úprava Peter Höger, Peter Bajči, Juraj Mokrý, 2003
 
Verzia pre tlač:
Činnosť čiarových rozhodcov (*.doc)
Činnosť čiarových rozhodcov (*.pdf)