Činnosť druhého rozhodcu

Metodický list č. 2

ČINNOSŤ DRUHÉHO ROZHODCU

Verzia pre tlač:

Funkcia druhého rozhodcu vo volejbalovom stretnutí

Organickou súčasťou každého volejbalového stretnutia, tak, ako sú ňou jeho aktéri – hráči a ich tréneri, sú samozrejme aj tí, ktorí dohliadajú nad dodržiavaním pravidiel hry, posudzujú chyby, rozhodujú o ich dôsledkoch a vedú hru v duchu fair-play – rozhodcovia.

Pretože je volejbal jednou z najrýchlejších kolektívnych hier, kde sa herné akcie a situácie striedajú veľkou rýchlosťou, v tempe a veľmi dynamicky, je veľmi náročné a takmer nezvládnuteľné pre jednu osobu registrovať všetky herné momenty a posudzovať ich správnosť. Je to komplikované tiež tým, že do akcií sa v jednom momente zapája viacero hráčov na oboch stranách ihriska rozdeleného sieťou. Vývoj pravidiel a tiež úroveň hry postupom času dospeli do štádia, keď bolo nevyhnutné rozdeliť zodpovednosť za rozhodnutie o vzniknutých chybách na dvoch rozhodcov. Náročnosť funkcie rozhodcu sa tým čiastočne zmenšila, ale zároveň pribudol dôležitý moment kvality spolupráce prvého a druhého rozhodcu, ktorá jednoznačne má vplyv na zvládnutie herných situácií.

Povinnosti, zodpovednosti a metodika práce prvého rozhodcu, ako dominantného postu rozhodcovského zboru, sa často rozoberá a venuje sa jej dostatok pozornosti. I samotní rozhodcovia venujú trochu menej dôrazu v príprave na výkon funkcie druhého rozhodcu. Možno preto, že podvedome cítia, že nie sú toľko na očiach, keď sa pohybujú popri sieti a nie sú vysoko na rozhodcovskej stoličke, a že samotný názov funkcie druhý rozhodca im akoby uberal na dôležitosti, a preto sami nepristupujú k práci „na dvojke“ tak, ako by sa žiadalo – nie je v nich dosť nasadenia a pozornosti. Najviac sa to prejavuje predovšetkým u začínajúcich rozhodcov, čo je ovplyvnené hlavne menšími skúsenosťami z výkonu funkcie druhého rozhodcu. Mladší rozhodcovia v nižších súťažiach rozhodujú sami a pri prvom stretnutí vo funkcii druhého rozhodcu často nepoznajú svoje základné povinnosti a môžu pôsobiť neisto až nekompetentne. Mali by preto čo najviac informácií načerpať od skúsenejších kolegov už v štádiu prípravy, na letných turnajoch a v prípravných stretnutiach.

Prvým predpokladom pre kvalitný výkon funkcie druhého rozhodcu je presne poznať svoje povinnosti. Treba si pritom uvedomiť, že druhý rozhodca má pravidlami volejbalu presne určené zodpovednosti a kompetencie. Jeho miesto na ihrisku mu umožňuje najlepší výhľad na miesta, kde sa tieto chyby môžu vyskytnúť. Ak druhý rozhodca vykonáva svoje povinnosti úplne spoľahlivo a presne, je pritom aktívny, pozorný, rozhodný a dôsledný a vyžaruje z neho sila osobnosti, významne tým uľahčuje prácu prvému rozhodcovi. Prvý rozhodca sa vtedy môže absolútne koncentrovať na čistotu hry a posudzovanie herných situácií nad sieťou a pri dopadoch lopty na ihrisko. Aj v stretnutí, v ktorom druhý rozhodca odpíska veľmi málo chýb, ale je jasné, že odpískal všetky, ktoré sa stali, a že mu nič neuniklo, významne tým prispeje ku kvalite vedenia stretnutia. Kvalitou výkonu svojich povinností tiež dáva najavo svoju spolunáležitosť k ostatným členom rozhodcovského zboru, svoju príslušnosť k tímu a kolegialitu.

Aj keď tieto slová môžu znieť trochu nadnesene, veľa rozhodcov, ktorí si dlhoročným pôsobením v rozhodcovskom hnutí získali uznanie, môže aj zo svojich skúseností potvrdiť, že ak majú na ihrisku výborného druhého rozhodcu, aj ich výkon sa zlepšuje.

Filozofia práce druhého rozhodcu by mala byť teda založená na uvedomení si svojej osoby ako pevnej podpory pre prvého rozhodcu a zároveň ako poskytovateľa istej formy služieb ostatným účastníkom stretnutia.

Činnosť pred stretnutím

Včasným príchodom do miesta konania stretnutia si rozhodca vytvára predpoklady pre pokojnú atmosféru a psychickú pohodu počas stretnutia. S kolegom rozhodcom spoločne strávia približne hodinu do začiatku stretnutia. Tento čas je vhodné využiť na krátku výmenu skúseností z rozhodovania. Prípravu na spoluprácu v stretnutí je dobré začať dohodnutím o spôsoboch komunikácie počas hry, či už nenápadnými posunkami, gestami alebo iba pohľadom, či nepatrným pohybom hlavy. Skúsenejší kolega obyčajne vie odporúčať vyskúšané postupy a aj usmerniť a riadiť ich používanie počas zápasu.

Po spoločnom vstupe oboch rozhodcov do haly je ich prvou povinnosťou a zároveň zásadou slušnosti pozdraviť sa s trénermi oboch družstiev. Druhý rozhodca by sa mal predstaviť a pozdraviť vždy ako druhý, dáva tým najavo aj svoju úctu k prvému rozhodcovi. Pred začiatkom oficiálneho protokolu (do 16 minút pre začiatkom stretnutia) rozhodcovia skontrolujú technickú pripravenosť zápasu (sieť, anténky, stĺpy siete, lavičky družstiev, ukazovateľ skóre, zvukovú signalizáciu, tabuľky na striedanie, vyznačenie zóny rozcvičovania, zónu trestov, vnútorný tlak hracích lôpt, vybavenie utieračov a podávačov).

Pri meraní výšky siete druhý rozhodca nesie meradlo, prvý rozhodca ho sprevádza. Merať sa začína od stredu siete, potom sa výška zmeria na strane pri stoličke prvého rozhodcu na úrovni bočnej čiary a postrannej pásky, nakoniec rovnako na strane pri stolíku zapisovateľa. Priložením meradla na postrannú pásku sa skontroluje ich zvislosť a presnosť ich umiestnenia nad bočnou čiarou a umiestnenia anténok nad vonkajším obrysom ihriska. Počas kontroly výšky siete rozhodcovia zároveň skontrolujú, či sú anténky správne umiestnené každá na opačnej strane siete.

Pri žrebovaní pred stretnutím sa rozhodcovia pozdravia a podajú si ruky s kapitánmi oboch družstiev. Druhý rozhodca sa pozdraví a podá ruku ako druhý. Po žrebovaní a podpise kapitánov do zápisu o stretnutí je vhodné obom kapitánom opäť podať ruku a zaželať im dobrý zápas a veľa úspechov. Tento počin navodí príjemnú športovú atmosféru, v ktorej budú kapitáni vnímať výkony rozhodcov ako snahu o objektívne posudzovanie hry.

Po žrebovaní, ak sa tak nestalo už predtým, druhý rozhodca odovzdá čisté lístky na postavenie obom trénerom a vyzve ich ku kontrole zoznamu hráčov v zápise o stretnutí a k jeho podpisu. Zároveň upozorní, že vyplnený lístok s postavením hráčov pre prvý set si príde vyzdvihnúť 12 minút pred začiatkom stretnutia. Dá tým najavo svoju znalosť protokolu a tiež povinností trénerov. V takomto prípade by sa nemalo stať, že by tréneri dlho otáľali s odovzdaním lístkov, čo by mohlo spôsobiť nervozitu a zdržanie protokolu. Pri týchto úkonoch je možné, že sa tréner spýta, či na začiatku jeho družstvo podáva alebo prijíma. Nie je žiadny dôvod, aby mu to druhý rozhodca nepovedal. Ak by odmietol, mohlo by to vyvolať negatívnu reakciu zo strany trénera, nevraživosť a zhoršenie vzájomných vzťahov. Je preto vhodné trénerom oznámiť výsledok žrebovania ešte pred ich prípadnou otázkou.

Po podpise zápisu trénermi druhý rozhodca skontroluje, či sa v priestore lavičiek družstiev nenachádzajú neoprávnené osoby, ktoré nie sú členmi družstva a nie sú uvedené v zápise.

Kontrolou tabuliek na striedanie, ktorú po začiatku oficiálnej rozcvičky družstiev pri sieti a podpise trénerov do zápisu vykonáva druhý rozhodca zistí ich úplnosť (čísla od 1 do 18), nepoškodenosť a zreteľnosť. Obe sady tabuliek by mali byť umiestnené medzi stoličkou trénera a lavičkou družstva.

Pri kontrole tabuliek treba súčasne skontrolovať funkčnosť zvukovej signalizácie, ktorá slúži na oznámenie, že tréner žiada o riadne prerušenie hry (oddychový čas a striedanie). Ak je signalizácia funkčná a jej zvuk je dostatočne silný a zreteľný, nemalo by sa stať, že počas stretnutia ho druhý rozhodca aj v hlučnejšej atmosfére prepočuje. Tréner by sa potom nemal dôvod vzrušovať, že on žiadal prerušenie, ale nikto nereagoval. Ak je zvuk signalizácie slabý, je to znamenie pre druhého rozhodcu, že bude musieť ešte zvýšiť pozornosť na oznámenia žiadostí o riadne prerušenia hry a podľa vývoja skóre v stretnutí, resp. aktuálnej situácie by mal viac sledovať správanie sa trénerov a ich reakcie na vývoj zápasu, predpokladať, kedy zasiahnu žiadosťou o oficiálne prerušenie hry.

Po tejto kontrole je čas (12 minút pred stretnutím) na prevzatie lístkov s postavením od oboch trénerov. Ak na lístku nie je zapísaný libero, druhý rozhodca sa musí spýtať trénera, či libera do stretnutia nenasadzuje. Môže sa stať, že tréner číslo libera na lístok iba zabudne napísať (hoci je riadne zapísaný v zozname hráčov pre stretnutie, a potom v stretnutí, keď bude chcieť libera do hry nasadiť, vznikne problém a spory. Jednoduchým upozornením pri odovzdaní lístka sa tomu dá predísť. Druhý rozhodca lístky s postavením odovzdá zapisovateľovi a dohliada na jeho činnosť pri kontrole, či čísla hráčov na lístku súhlasia s číslami uvedenými v zozname hráčov v zápise o stretnutí, a pri zapisovaní postavenia pre prvý set. Lístky s postavením až do predstavovania družstiev zostávajú položené u zapisovateľa na zápise tak, že sú obrátené lícom dolu a zakrývajú zapísané postavenie družstiev. Základné zostavy družstiev tak zostávajú tajnými.

Spoločne s prvým rozhodcom druhý rozhodca kontroluje a meria vnútorný tlak hracích lôpt. K dispozícii by mali byť 4 hracie lopty (z toho jedna rezervná). Skontrolované lopty je vhodné označiť značkou alebo podpisom, aby sa aj v prípade zamiešania medzi ostatné lopty dali ľahko identifikovať.

Potom druhý rozhodca poučí utieračov a podávačov lôpt a skontroluje ich vybavenie. Obyčajne sú to dievčatá a chlapci, volejbaloví začiatočníci s nižším vekom. Je nutné ich upozorniť na to, že lopty sa gúľajú a nie hádžu a je potrebné ich pohyb obmedziť len na nevyhnutne potrebnú mieru. Medzi setmi podávači nesmú poskytnúť hracie lopty na rozcvičku hráčom. Tie musia držať u seba. Hráči si musia na rozcvičovanie zobrať iné lopty, na to určené. Podávači lôpt by mali mať uterák na prípadné osušenie lopty, ktorá pôjde do hry. Poučenie rýchlych utieračov spočíva v zdôraznení, že utierač musí ustavične sledovať hru a v prípade potreby po prerušení hry ihneď utrieť podlahu aj bez vyzvania prvého alebo druhého rozhodcu. Tento úkon by nemal trvať dlhšie ako 8 sekúnd.

Po ukončení rozcvičky a odchode družstiev z ihriska pohľadom skontroluje, či sú všetky lopty na rozcvičenie odložené a po oficiálnom predstavení družstiev odovzdá dve lopty podávačom pri zónach podania, tretiu hraciu loptu nechá na stolíka zapisovateľa a nesmie ju držať počas kontroly postavenia na začiatku stretnutia resp. piateho setu.

Po predstavení základných zostáv družstiev druhý rozhodca kontroluje podľa lístkov s postavením postavenie družstiev na ihrisku. Ako prvé kontroluje postavenie podávajúceho družstva. Pri tom nevstupuje do ihriska, ale kontrolu vykonáva zvonku ihriska. V prípade, ak sú na ihrisku všetci hráči na svojich miestach v správnych zónach, potom ak skontrolované družstvo chce libera vymeniť, dá gestom pokyn na výmenu libera. Ak na ihrisku sú hráči uvedení na lístku s postavením, ale zjavne sú v nesprávnych zónach, mal by druhý rozhodca k sebe zavolať kapitána kontrolovaného družstva a otázkou, či postavenie na lístku je správne, by ho mal upozorniť na chybu a umožniť družstvu pred začatím hry vyvarovať sa hneď na úvod chybe v postavení. Táto činnosť je síce nad rozsah právomocí druhého rozhodcu, ale dáva príležitosť podporiť ducha fair-play hneď na začiatku stretnutia.

Ak na ihrisku nie sú hráči uvedení na lístku, je potrebné postupovať v zmysle pravidiel: buď sa hráč uvedený na lístku dostaví na ihrisko, alebo hráč, ktorý je v tejto chvíli na ihrisku na ňom môže zostať za cenu použitia riadneho striedania. Pritom musí spolupracovať s kapitánom a trénerom družstva a jednoznačnou signalizáciou situáciu jasne vysvetlí prvému rozhodcovi.

Potom druhý rozhodca podá tretiu hraciu loptu podávajúcemu hráčovi.

Pohľadom opätovne skontroluje lavičky družstiev, osoby na nich, skontroluje činnosť hráčov v zóne rozcvičovania a pohľadom kontaktuje zapisovateľa. Ten mu musí znamením oboch rúk dať signál, že je pripravený. Druhý rozhodca zaujme svoje miesto pri sieti a ako posledný úkon pred začiatkom stretnutia znamením oboch rúk oznámi prvému rozhodcovi, že je všetko pripravené a stretnutie sa môže začať.

Činnosť počas stretnutia

Druhý rozhodca má pravidlami presne určené zodpovednosti a kompetencie. Tomu zodpovedá jeho umiestenie pri sieti na opačnej strane ihriska, ako je prvý rozhodca. Kvôli tomu, aby mal možnosť čo najlepšie vidieť každú hernú situáciu, sa musí druhý rozhodca pohybovať, nie sa však príliš vzďaľovať od siete. Jeho priestorom pre pohyb by sa mal stať priestor od stĺpa siete smerom k stolíku zapisovateľa vo veľkosti približne 1 x 2 m.

Sledovanie herných situácií

Postavenie prijímajúceho družstva

Pri podaní druhý rozhodca stojí na strane podávajúceho družstva vo vzdialenosti cca 1m od stĺpa siete v smere roviny siete a maximálne 1 m od roviny siete. V momente podania musí vedieť, ktorí hráči sú hráčmi prednými a ktorí sú hráčmi zadnej zóny, musí vedieť, kto je nahrávačom, z ktorého miesta zbieha do priestoru nahrávky, a ktorí hráči sa pri príjme môžu krížiť vo svojich pozíciách. Aby tieto skutočnosti vedel, musí poznať správne poradie pre podanie. Najlepším spôsobom, ako si rýchlo overiť postavenie družstva, je v priebehu niekoľkých minút ešte tesne pred stretnutím a na začiatku každého setu naučiť sa naspamäť postavenie oboch družstiev v poradí od hráča v postavení č. 1, resp. od nahrávača, ktorý zvyčajne v tejto pozícii začína set. Potom nie je potrebné, aby druhý rozhodca pri kontrole postavenia držal v ruke lístok s postavením, pohľadom si kontroloval čísla na ňom a porovnával ho so skutočnosťou. Takáto kontrola postavenia vedie k chybám, resp. rozptyľovaniu sa a nižšej koncentrácii na dianie na ihrisku. Ak poradie vie naspamäť, vie v prípade chyby v postavení reagovať okamžite a chybu zapískať. Zapískať však smie len vtedy, keď je presvedčený, že k chybe došlo. Aby sám seba mohol skontrolovať, lístky s postavením by mal mať oddelene vo vreckách nohavíc, aby ich v prípade nutnosti mohol rýchlo vytiahnuť. Ak má lístky spolu, musí najskôr identifikovať družstvo, ktorému lístok patrí, až potom sa môže venovať kontrole správnosti postavenia. Aj istota v takýchto drobnostiach dáva pocit pohody a dokladá pripravenosť druhého rozhodcu kvalifikovane a okamžite posúdiť situáciu.

Rozhodujúcim momentom pre posúdenie správnosti postavenia je moment úderu do lopty podávajúcim hráčom. Druhý rozhodca musí sluchom sledovať, kedy podávajúci hráč do lopty udrie. Ak sú hráči prijímajúceho družstva v pohybe (napr. zbiehajúci nahrávač), rozhodujúce je postavenie jeho nohy, ktorá je v kontakte s podlahou. Chybou v postavení hráča je tiež situácia, keď hráč v momente podania aspoň časťou chodidla stojí mimo ihriska. Túto chybu na strane prijímajúceho družstva tiež posudzuje druhý rozhodca.

Ak druhý rozhodca náhodou spozoruje chybu v postavení podávajúceho družstva, jeho kompetencie určené pravidlami mu nedávajú možnosť takúto chybu odpískať. V tom prípade druhý rozhodca počas prerušenia môže na chybu postavenia podávajúceho družstva upozorniť prvého rozhodcu, a to spôsobom, ktorý bude síce jasný a zrozumiteľný, no pritom nenápadný. Nejasná alebo príliš nápadná gestikulácia by nemala prvého rozhodcu vyviesť z koncentrácie a nemala by spôsobiť zbytočný rozruch a upútať pozornosť hráčov alebo divákov. Najlepšie je dohodnúť sa s prvým rozhodcom ešte pred stretnutím na spôsobe takéhoto oznámenia. (Napr. ukázať na podávajúce družstvo, použiť dohovorené znamenie pre chybu v postavení hráčov a prstami označiť čísla hráčov, ktorí chybu spravili. Tieto úkony si vyžadujú minimálny čas a je možné ich spraviť veľmi nenápadne pred telom v úrovni pása. Prvý rozhodca, ktorý si sleduje svojho kolegu, určite tieto informácie zaregistruje.)

Hra pri sieti

Po podaní prijatá lopta zvyčajne smeruje na nahrávača ku sieti. Pri tejto situácii dochádza k mnohým chybám pri dotyku siete. Preto musí druhý rozhodca zmeniť svoju pozíciu, aby mohol sledovať činnosť hráčov pri sieti. Presunie sa ku sieti na stranu blokujúceho družstva tak, aby mohol kontrolovať činnosť blokujúcich hráčov už počas ich presunu pozdĺž siete a aby zároveň mohol vidieť činnosť nahrávača v jeho pohybe okolo siete počas akcie nahrávky. Najvýhodnejšou pozíciou pre rýchle presúvanie sa je postoj mierne rozkročmo, pri ktorom má druhý rozhodca jednu nohu na približne na úrovni stredovej čiary a druhú na strane blokujúceho družstva. V tomto postoji sa veľmi rýchlo a pohodlne dá zmeniť uhol pohľadu na situáciu jednoduchým prenesením ťažiska tela z jednej nohy na druhú. Tieto pohyby však musia byť dostatočne rýchle na to, aby pri pohybe poza stĺp druhý rozhodca na príliš dlhý čas nestratil situáciu spod kontroly. Presuny vykonáva druhý rozhodca súbežne s bočnou čiarou tesne pri stĺpe. V momente akcie by mal byť druhý rozhodca na najvýhodnejšom mieste pre sledovanie akcie a mal by byť už v pokoji bez pohybu. Pri akciách pri sieti druhý rozhodca sleduje akciu zásadne vždy zo strany blokujúceho družstva. Z pokoja je sledovanie a posudzovanie akcií najlepšie.

V prípade, ak sa útočná akcia a akcia blokárov odohráva na strane ihriska pri druhom rozhodcovi, vtedy musí odstúpiť od stĺpa dozadu, aby mal stále približne rovnaký pohľad na akciu a aby sa mu tiež zachoval čo najlepší zorný uhol. Ak zostane druhý rozhodca tesne pri stĺpe, veľmi sa mu zhoršia podmienky na to, aby mal možnosť vidieť aj prípadný dotyk hráča o sieť alebo tečovanie bloku po smečovanej lopte, či dotyk lopty o anténku. Pohyb druhého rozhodcu dozadu musí byť plynulý a tiež dostatočne rýchly. Inak nie je schopný byť v momente akcie – smeču a bloku – v dostatočnej vzdialenosti (ale max. 2 m od stĺpa) a v pokoji bez pohybu.

Neodporúča sa samozrejme stáť na vystretých nohách, pretože z takého postoja nemožno v prípade potreby spraviť dostatočne rýchly pohyb ktorýmkoľvek smerom.

Týka sa to aj situácie, keď za loptou smerujúcou na stranu súpera vonkajším priestorom preletu beží hráč a hrozí, že sa zrazí so stojacim druhým rozhodcom. Vtedy musí druhý rozhodca reagovať veľmi rýchlo a uvedomele a musí sa uhnúť tak, aby neprekážal hráčovi v akcii. Mal by sa rýchlym pohybom doslova schovať za stĺp zo smeru pohybu bežiaceho hráča. Nemal by sa uhýbať tak, že bude pred ním bežať alebo cúvať v smere pohybu lopty. Z takéhoto pohybu potom, ako hráč odohrá loptu, nemusí byť schopný správne posúdiť smer lopty, vracajúcej sa na stranu družstva, či preletela opäť vonkajším priestorom, priestorom preletu alebo ponad anténku.

Prvoradými povinnosťami a zodpovednosťami druhého rozhodcu je posudzovanie hry pri sieti – kontrolovať dotyky siete hráčov pri herných akciách. Je preto dôležité, aby čo najviac času aj pred akciou aj tesne po nej bol sústredený na sledovanie siete a hráčov pri nej. Podľa definície chyby dotykov siete sú totiž chybami iba tie dotyky siete, ktoré sa stanú pri hernej akcii alebo pri snahe hráča zasiahnuť do hry alebo ju ovplyvniť. Nie je teda chybou, ak sa napr. hráč dotkne siete pri otáčaní sa po odohraní lopty a dopade na podlahu. Druhý rozhodca musí presne poznať definíciu chyby dotyku siete a byť schopný presne posúdiť, kedy sa dotyk siete uskutočnil.

Pozícia druhého rozhodcu je dôležitá i z ďalšieho dôvodu. Pravidlami je presne určený postup použitia oficiálnych dohovorených znamení v prípadoch, keď chybu zapíska prvý, a keď chybu zapíska druhý rozhodca. Ak chybu napr. dotyk siete hráčom, zapíska druhý rozhodca, musí ukázať chybu a potom označí hráča, ktorý sa jej dopustil. Stačí, ak iba z malej vzdialenosti 1 – 2 m ukáže na sieť. Toto znamenie musí byť jednoznačné a absolútne jasné pre všetkých, pretože po označení hráča, ktorý sa chyby dopustil, na základe tohto rozhodnutia a znamenia druhého rozhodcu prvý rozhodca označí družstvo, ktoré vyhralo rozohrávku a bude podávať. Prvý rozhodca už nesignalizuje chybu, ktorá sa stala. Druhý rozhodca iba zopakuje po prvom rozhodcovi označenie družstva, ktoré vyhralo rozohrávku.

Hra v poli

Za posudzovanie chýb pri hre v poli je zodpovedný prvý rozhodca. Druhý rozhodca má však podľa pravidiel právo chybu pri hre v poli (dopad lopty na podlahu) odpískať v prípade, keď ju prvý rozhodca nespozoruje alebo ju nemal možnosť vidieť, napr. pre zakrytý výhľad. K takýmto situáciám dochádza predovšetkým pri zákrokoch po ulievkach alebo odrazených loptách, keď hráč zahráva loptu tak, že ruku má položenú na podlahe a lopta mu na ruku dopadá. Vtedy má práve druhý rozhodca najlepší uhol pohľadu a dokáže objektívne posúdiť správnosť odohrania lopty. Odporúča sa pri sledovaní takejto akcie aktívny pohyb druhého rozhodcu do podrepu kvôli ešte lepšej možnosti sledovania. Ak druhý rozhodca tento pohyb urobí, nemôže vzniknúť ani najmenšia pochybnosť zo strany účastníkov stretnutia o tom, či loptu videl správne alebo nie. Aj prvý rozhodca má potom záruku, že práve v týchto ťažkých situáciách má v druhom rozhodcovi oporu a môže sa na neho spoľahnúť.

Spolupráca prvého a druhého rozhodcu

Prvou podmienkou úspešnej spolupráce oboch rozhodcov je ich neustály kontakt pohľadom počas stretnutia. Ďalším predpokladom je dohoda o spôsoboch komunikácie, samozrejme ochota k spolupráci a snaha o objektivitu pri posudzovaní herných situácií. Počas hry alebo tesne po skončení rozohrávky druhý rozhodca má právo prvému rozhodcovi signalizovať, či a aká chyba nastala. Mal by pritom používať dohovorené znamenia samozrejme takým spôsobom, aby neznamenali, že o chybe rozhodol on ako druhý rozhodca. Použije tieto dohovorené znamenia nenápadne – najlepšie pred hrudníkom, ale tak, aby bolo prvému rozhodcovi jasné, čo signalizuje. Je možné po dohode a v presne určených situáciách použiť záporné pokrútenie hlavy napr. ak lopta po smeči dopadne do autu a tesne minie blok bez toho, aby sa ho dotkla atď. Ak druhý rozhodca spozoruje počas hry 4 dotyky družstva, signalizuje ich pred hrudníkom, ale ak prvý rozhodca jeho signalizáciu neregistruje, nemal by toto znamenie príliš dlho podržať, aby aj sám bol schopný ďalej sledovať hru a aby nedal dôvod na diskusie o rozhodnutí prvého rozhodcu. Druhý rozhodca nesmie pri signalizácii chyby na prvého rozhodcu naliehať. Ak sa prvý rozhodca na druhého po skončení rozohrávky obráti so žiadosťou o informáciu, či túto chybu videl, druhý rozhodca musí podať objektívnu informáciou a potvrdí svoju predchádzajúcu signalizáciu.

Z uvedených dôvodov je preto vhodné, aby si prvý a druhý rozhodca svoje posúdenie danej situácie posunkami, pohľadom alebo iným spôsobom „odsúhlasili“, a až potom oznámili svoje rozhodnutie oficiálnymi dohovorenými znameniami.

Spolupráca rozhodcov je dôležitá aj počas riadnych prerušení hry. Vtedy prvý rozhodca predovšetkým sleduje druhého rozhodcu, akú signalizáciu požíva a či po všetkých úkonoch je opäť pripravený na sledovanie hry. Ak napriek tomu, že na ďalšie pokračovanie hry nie je pripravený, prvý rozhodca dá pokyn na podanie, musí druhý rozhodca zapísknutím hru prerušiť a prvý rozhodca nechá ukončiť všetky činnosti (napr. ukončenie záznamu do zápisu o stretnutí) súvisiace s riadnym prerušením hry. Druhý rozhodca znamením oboch rúk oznámi, že je opäť pripravený a hra môže pokračovať.

Činnosť pri riadnych prerušeniach hry.

Druhý rozhodca je oprávnený zapísknutím oznámiť riadne prerušenie hry, ktoré povolí po žiadosti oprávnených osôb. Riadnym prerušením hry sú striedania a oddychové časy. Oprávnenie na žiadosť o riadne prerušenie hry má iba tréner družstva a kapitán v hre. Nikto iný – kapitán družstva, ak nie je na ihrisku, alebo asistent trénera, ak ten v stretnutí nevedie družstvo, nemá oprávnenie žiadať prerušenie hry. Druhý rozhodca musí vždy presne vedieť, kto je trénerom a kto kapitánom v hre. Na žiadosti o riadne prerušenie hry reaguje iba vtedy, ak vidí oficiálne dohovorené znamenie „striedanie“ alebo „oddychový čas“. Nestačí, ak napr. za chrbtom iba počuje výkrik „striedam“, pretože môže pochádzať od ktoréhokoľvek člena družstva alebo dokonca od diváka. V takom prípade môže dôjsť k zbytočným konfliktom – druhý rozhodca na základe takéhoto výkriku odpíska striedanie, v zóne striedania nie je pripravený žiadny hráč a prvý rozhodca môže na základe toho družstvo napomenúť za zdržiavanie. Ak by k takejto situácii došlo po druhýkrát v stretnutí, znamenalo by to penalizáciu družstva za zdržiavanie a bod pre súpera, ale iba z dôvodu chyby druhého rozhodcu. Druhý rozhodca podobne nesmie reagovať iba na zvukové znamenie. Nemusí totiž vedieť, ktorý z trénerov zvukovú signalizáciu použil, aká bude jeho nasledujúca žiadosť, a či nešlo iba o náhodný dotyk tlačidla. Zásadne teda druhý rozhodca na riadne prerušenie hry zapíska iba vtedy, keď vidí použité oficiálne dohovorené znamenie oprávnenej osoby.

Po zapískaní oddychového času druhý rozhodca dohovoreným znamením oznámi prerušenie hry a označí družstvo, ktoré žiadalo o oddychový čas. Znamenie pre „time-out“ pritom použije tak, že prsty ruky, tvoriacej horné rameno písmena „T“, smerujú na stranu družstva, ktoré oddychový čas žiadalo. Potom pohľadom na hodinky zistí čas začiatku oddychového času. Prvému rozhodcovi oznámi počet vyčerpaných oddychových časov oboch družstiev. Odíde k stolíku zapisovateľa a skontroluje správnosť zaznamenania do zápisu alebo nadiktuje stav zapisovateľovi. Ďalej počas oddychového času druhý rozhodca skontroluje, či družstvá opustili ihrisko a odišli k svojim lavičkám, aby tak umožnili činnosť utieračom podlahy, kontroluje činnosť samotných utieračov a zároveň kontroluje, či hráči v zóne rozcvičovania alebo vo voľnej zóne nepoužívajú pri rozcvičke lopty. Ak to zistí, upozorní ich na to, že to nie je povolené. Kontroluje čas trvania oddychového času. Počas oddychového času sa nachádza v priestore pri stolíku zapisovateľa tak, aby mal dobrý výhľad na všetky uvedené činnosti. Koniec oddychového času odpíska vždy až po uplynutí 30 sekúnd. Po skončení oddychového času druhý rozhodca v prípade, že išlo o druhý oddychový čas, oznámi túto skutočnosť trénerovi, ktorý oddychový čas žiadal. Toto oznámenie musí byť natoľko zreteľné, že tréner družstva musí registrovať, čo mu druhý rozhodca oznamuje. Rovnako to oznámi aj prvému rozhodcovi. Pohľadom potom skontroluje pripravenosť zapisovateľa na pokračovanie hry, počká na jeho signál oboch rúk a po zaujatí svojho miesta a overení, že obe družstvá sú na ihrisku, rovnakým signálom dá znamenie prvému rozhodcovi. Prvý rozhodca by nemal dať pokyn na začiatok ďalšej rozohrávky bez tohto znamenia druhého rozhodcu.

Striedanie

Druhý rozhodca striedanie oznámi dohovoreným znamením. Znamenie by mal použiť zásadne v stoji a nie v pohybe. Ak chce tréner vystriedať viac ako jedného hráča naraz, musí pri svojej žiadosti po dohovorenom znamení pre striedanie prstami oznámiť počet požadovaných striedaní. V tom prípade už všetci striedaní náhradníci musia byť blízko zóny striedania pripravení na striedanie. Druhý rozhodca povoľujúci striedanie musí tak isto prstami ukázať povolený počet striedaní. Potom sa musí postaviť na roh zóny striedania pri bočnej čiare (nie v ihrisku), čelom k zapisovateľovi. Viacnásobné striedania je treba vykonať postupne; prvý pár hráčov: jeden hráč odchádza z ihriska, druhý vstupuje tak, aby mal zapisovateľ dostatok času na kontrolu čísel dresov a na zapísanie striedania. Ďalší hráči pripravení na striedanie nesmú prekážať zapisovateľovi. Je nutné, aby striedania prebiehali za použitia tabuliek na striedanie. Ak v momente žiadosti o viacnásobné striedanie žiadny z ďalších náhradníkov nie je blízko pri zóne striedania a žiadosť o striedanie nezdrží hru, jeho žiadosť bude zamietnutá prvým rozhodcom bez potrestania. Podobne jedine prvý rozhodca má právo odmietnuť žiadosť o striedanie, ak nie je pripravený hráč na striedanie – v tomto prípade je to však spojené s trestom za zdržiavanie.

Po vystriedaní počká na znamenie zapisovateľa, že je pripravený na pokračovanie hry a v prípade, ak išlo o 5. alebo 6. striedanie, oznámi túto skutočnosť trénerovi družstva a prvému rozhodcovi. Potom zo svojho miesta oznámi svoju pripravenosť na pokračovanie hry.

Sledovanie výmen libera

Zavedením hráčskeho postu libera do pravidiel sa zvýšila náročnosť činnosti druhého rozhodcu. Druhý rozhodca musí vždy vedieť, za ktorého hráča je libero momentálne na ihrisku a musí vedieť, aké je jeho správne postavenie. Pri výmenách libera musí dohliadať, či sa výmeny uskutočňujú vo vymedzenom priestore – od útočnej čiary po zadnú čiaru. Obaja hráči – libero i vymieňaný hráč – musia opúšťať ihrisko, resp. naň vstupovať v tomto priestore. Dôležité je všímať si pri čerpaní oddychového času alebo pri technickom oddychovom čase, či sa libero vrátil na ihrisko a či sa vrátil do rovnakej pozície a za toho istého hráča, ako bol pred oddychovým časom. Ak by to tak nebolo, došlo by k porušeniu pravidiel – prebehli by vlastne dve výmeny libera za sebou bez rozohrávky medzi nimi.

Výmena libera po zapísknutí prvého rozhodcu na podanie nie je možná. Ak sa tak stane v čase od zapísknutia na podanie po úder do lopty podávajúceho hráča, túto výmenu libera rozhodca neodmietne, ale družstvo prostredníctvom kapitána v hre slovne upozorní na povinnosť uskutočniť túto výmenu medzi rozohrávkami. Zároveň kapitána v hre upozorní na skutočnosť, že pri opakovaní neskorej výmeny bude družstvo potrestané príslušným trestom za zdržiavanie. Ak k výmene libera dôjde až po údere do lopty podávajúcim hráčom, rozhodca musí hru prerušiť a družstvo hneď potrestá príslušným trestom za zdržiavanie. Družstvo rozhodca uvedie do pôvodného postavenia, v ktorom bolo pred neskorou výmenou a rozohrávka sa opakuje.

Sledovanie lavičiek družstiev a športového správania družstiev

Druhý rozhodca musí kontrolovať, či tréner družstva skutočne sedí najbližšie k stolíku zapisovateľa, či náhradníci sedia na lavičke alebo sú v zóne rozcvičovania. Hráči v zóne rozcvičovania počas setov nemôžu používať loptu. Aj pri častých výmenách libera za hráčov v poli musia vymenení hráči alebo libero sedieť na lavičke alebo odísť do zóny rozcvičovania. Ak to tak nie je, druhý rozhodca ich na túto povinnosť upozorní, hráči nesmú stáť pred lavičkou alebo za lavičkou neprimerane dlho. Týka sa to tak isto hráčov pripravujúcich sa na striedanie alebo hráčov po striedaní.

Ak sa členovia družstiev na lavičke alebo v zóne rozcvičovania správajú proti pravidlám, druhý rozhodca, keď je lopta mimo hry, o tom ihneď informuje prvého rozhodcu. Prvý rozhodca potom uloží trest za nevhodné správanie.

Na kontrolu činnosti družstiev na lavičkách a v zónach rozcvičovania stačí druhému rozhodcovi veľmi krátky pohľad po každej rozohrávke počas doby, kým zaujme svoju pozíciu pred ďalším podaním. Ak sústavne týmto jednoduchým spôsobom kontroluje lavičky, nemalo by sa stať, že prehliadne nejaké nevhodné správanie, hráčov pripravených na striedanie alebo žiadosť trénera o oddychový čas aj v poslednom momente pred pokynom prvého rozhodcu.

Ak si počas stretnutia druhý rozhodca všimne nešportové, neslušné gestá alebo výrazy medzi súpermi, pri nasledujúcej príležitosti, keď je lopta mimo hry, musí informovať prvého rozhodcu, ktorý musí potrestať hráčov podľa závažnosti priestupku.

Ak prvý rozhodca trestá člena družstva za nevhodné správanie, druhý rozhodca potvrdí túto akciu a dá pokyn zapisovateľovi, aby zapísal príslušný trest do zápisu o stretnutí. Ak zapisovateľ na základe informácií o už uložených trestoch zistí, že rozhodnutie prvého rozhodcu je v rozpore s pravidlami, napr. výška trestu, musí o tom okamžite informovať druhého rozhodcu. Druhý rozhodca hneď po overení tejto skutočnosti informuje prvého rozhodcu. Prvý rozhodca potom musí opraviť svoje rozhodnutie. Ak neakceptuje pripomienky zapisovateľa a druhého rozhodcu, zapisovateľ rozhodnutie prvého rozhodcu zapíše do zápisu o stretnutí do kolónky Poznámky.

Hneď po uložení trestu družstvu za zdržiavanie prvým rozhodcom, druhý rozhodca odíde k stolíku zapisovateľa a zapisovateľovi nadiktuje, čo sa má zapísať do kolónky „tresty“:

· skutočnosť, že družstvo bolo potrestané prvýkrát v stretnutí (napomenutie za zdržiavanie) – zapisovateľ zapíše „D“ alebo „Z“ (delay = zdržiavanie) v kolónke „W“ (warning = napomenutie)

· identifikáciu družstva - „A“ alebo „B“ v stĺpci „A/B“

· číslo setu, počas ktorého bol trest uložený (1, 2, 3, 4, 5) v stĺpci „set“

· skóre z pohľadu trestaného družstva v momente, keď bolo potrestané

· v prípade penalizácie za zdržiavanie, „D“ alebo „Z“ sa zapíše do stĺpca „P“ (penalty = penalizácia) s označením družstva (A alebo B), číslom setu a skóre. Bod, ktorý získal súper, sa vyznačí krúžkom v stĺpci skóre príslušného setu.

Spolupráca so zapisovateľom

Druhý rozhodca počas celého stretnutia riadi a kontroluje činnosť zapisovateľa. Počas každého prerušenia, keď je lopta mimo hry, by mal pohľadom skontrolovať zapisovateľa, či nesignalizuje nejaké porušenie pravidiel alebo prípadne problémy pri vyplňovaní zápisu o stretnutí. Pri každom riadnom prerušení hry (striedanie, oddychový čas) počká na ukončenie všetkých jeho činností a až keď zapisovateľ znamením oboch rúk oznámi svoju pripravenosť, môže rovnaký pokyn dať druhý rozhodca prvému rozhodcovi. Pri ukladaní trestov je potrebné priamo zrakom kontrolovať spôsob vykonania záznamu do zápisu o stretnutí a zapisovateľovi diktovať údaje o uložených sankciách, prípadne vyznačení hracích dôsledkov (zakrúžkovanie získaného bodu v dôsledku penalizácie súperovho družstva).

Činnosť počas prestávok medzi setmi

Druhý rozhodca po ukončení setu pohľadom na hodinky zistí začiatok plynutia 3-minútovej prestávky medzi setmi. Po výmene strán okamžite skontroluje kompletnosť oboch sád tabuliek na striedanie, aby nedošlo v nasledujúcom sete k situácii, že družstvo bude chcieť striedať a nebude to možné kvôli chýbajúcej tabuľke. Ak druhý rozhodca tabuľky skontroluje, vyhne sa možným komplikáciám a konfliktom (zdržiavanie a sankcie zaň). Potom pri stolíku zapisovateľa počká na doručenie lístkov s postavením od oboch trénerov a odovzdá ich zapisovateľovi. Druhý rozhodca by nemal po lístok s postavením ísť k lavičke družstva a domáhať sa ho, môže však trénerovi ísť v ústrety do vzdialenosti približne po útočnú čiaru. Po zapísaní postavenia do zápisu o stretnutí skontroluje ukazovateľ stavu na stolíku zapisovateľa, v čase 2min 30s po skončení predchádzajúceho setu zapíska koniec prestávky a dá pokyn družstvám na zaujatie miesta na ihrisku. Potom skontroluje postavenie družstiev na začiatku setu (ako na začiatku stretnutia) a gestom umožní výmenu libera za hráča na ihrisku. Túto výmenu nie je možné vykonať pred kontrolou postavenia. Ak je však už libero na ihrisku pred kontrolou, druhý rozhodca musí trvať na tom, aby družstvo zaujalo základné postavenie a kontrolu vykoná až za tejto situácie. Ďalej skontroluje pripravenosť zapisovateľa na pokračovanie hry a dá znamenie prvému rozhodcovi.

Ak ktorýkoľvek tréner lístok s postavením nedoručí včas (t. j. 2min 30s po ukončení predchádzajúceho setu), druhý rozhodca zapíska koniec prestávky medzi setmi a oznámi prvému rozhodcovi, že tréner družstva nedoručil lístok. Po doručení lístka a jeho zapísaní potom musí prvý rozhodca družstvo potrestať za zdržiavanie.

Počas prestávky medzi setmi druhý rozhodca nemá loptu. Všetky tri hracie lopty zostávajú u podávačov, ktorí ich nesmú poskytnúť hráčom na rozcvičenie. Pred rozhodujúcim piatym setom druhý rozhodca podá loptu podávajúcemu hráčovi. Počas oddychových časov, striedaní, výmeny polí medzi setmi a výmeny polí pri ôsmom bode piateho setu druhý rozhodca neberie loptu, tie zostávajú u podávačov. V prestávke medzi 4. a 5. setom prebehne žrebovanie pri stolíku zapisovateľa za účasti oboch rozhodcov rovnakým spôsobom ako pred stretnutím.

Činnosť po stretnutí

Ihneď po ukončení stretnutia druhý rozhodca prejde na druhú stranu ihriska z jeho pohľadu po pravej strane siete, kde si s prvým rozhodcom podajú ruky a spoločne si potom v duchu fair-play podajú ruky s hráčmi. Spoločne potom prejdú k stolíka zapisovateľa, kde sa pozdravia a podajú si ruky s trénermi oboch družstiev. Zapisovateľ zabezpečí podpisy oboch kapitánov na zápis o stretnutí. V tom čase prvý rozhodca s druhým rozhodcom sledujú správanie a činnosť členov oboch družstiev na hracej ploche, ak na nej zostávajú. Po kontrole úplnosti a správnosti vyplnenia zápisu o stretnutí druhý rozhodca podpíše zápis o stretnutí, posledný ho podpíše prvý rozhodca, ktorý odovzdá kópiu zápisu zodpovednému zástupcovi hosťujúceho družstva.

Prvý a druhý rozhodca potom spoločne opustia halu, pričom sa v žiadnom prípade nesmú s nikým (účastníkmi stretnutia, funkcionármi, divákmi) púšťať do diskusií o práve skončenom stretnutí, pretože práve z takýchto, často emocionálne vypätých diskusií sa môžu vyvinúť konflikty s neslušným a nešportovým chovaním a konaním, čomu sa treba čo najdôslednejšie vyhýbať.

Spracoval: Peter Bajči, máj 1999, aktualizácia: apríl 2005

Verzia pre tlač: